Henryho pribehy,básničky a impresie

             Zvoní budík. Cítim ako sa mi nechce vstávať. Moja myseľ ešte blúdi v ríši fantázie a sníva svoj sen o včerajšom dni. Niečo ma však vytrháva z tejto nádhernej reality. Pálivý pocit v celom tele. Povedal by som, že vo mne niečo horí. Zisťujem však, že je to len moja krv, ktorá už vrie od túžby po nikotíne. Dýchacie cesty na tom tiež nie sú príliš dobre. Hlieny ktoré sa usadili niekde na polceste von dýchacej trubice ma už začínajú pomaly dusiť. Jediné na čo myslím je, že kam som si dal cigarety. Otvorím oči a vidím ich ako si kľudne odpočívajú na  poličke. Keby tak vedeli, čo ich čaká, radšej by sa niekam ukryli.

            Zliezam z postele a už-už si chcem ísť zapáliť, ale v tom momente sa o svoje prihlásia hlieny v krku. Začínajú nepríjemne dráždiť z dôvodu zmeny polohy z horizontálnej na vertikálnu. Bežím do kúpeľne zbaviť sa toho slizkého hnedo-zeleného svinstva z môjho tela. Opieram sa o umývadlo a nezainteresovaný pozorovateľ by povedal, že som práve dostal záchvat čierneho kašľu. Po piatich minútach vykašliavania a drhnutia sprevádzaného občasným dávením odchádzam z kúpeľne. Mozog si už začína pýtať svoju dávku drogy. Avšak cigareta samotná by mi v tomto momente priviedla ďalší záchvat a možno aj zápal pľúc. Musím ju niečím zriediť, zjemniť a jediná účinná vec je káva. Nepijem však obyčajnú kávu. Tá moja je pripravovaná s láskou a úctou. Jedine vyvážená chuť kávy, cukru a mlieka, tak aby sa navzájom nebili, ale dopĺňali, môže skrotiť divoký a horúci dym cigaretový.  Po ďalších piatich minútach psychickej agónie je môj nápoj bohov hotový.  V ukrutných bolestiach a so šálkou v ruke, ktorá sa mi trasie ako ruka deväťdesiat ročného deduška s parkinsonom sa pomaly poberám k balkónovým dverám. Vyberám krabičku a efektným pohybom ruky  vyklepávam jednu cigaretu. Jemne ju chytám perami a vyťahujem z vrecka zapaľovač. Konečne si zapaľujem a ťahám, ťahám, ťahám. Po celkom tele sa mi rozlieva pocit šťastia a konečne sa cítim ako človek. Odpíjam si dúšok z kávy a plne sa mi otvárajú oči. Cítim teplo, pokoj a harmóniu. Odpadáva zo mňa všetok stres a únava. Dosahujem nirvánu, na nič nemyslím, len sedím na balóne a radujem sa z ďalšieho nádherného rána...