Henryho pribehy,básničky a impresie

    Nádherný jesenný podvečer a ja sa z útesu pozerám na západ slnka. Obloha sa pomaly zafarbuje do červena a vietor sa pohráva s lístím ktoré už spadlo zo stromov. Sedím tam a rozmýšľam kedy to príde. V tom cítim ako posledný poryv vetra priniesol so sebou jemnú arómu vône, tak nádhernej, že nemôže nepochádzať zo Zeme, je to volanie z druhého brehu, aby som už šiel. Moja myseľ neodporuje, len sa pomaly necháva odniesť tým posledným poryvom vetra a telo sa v ňom rozpadáva na trblietavý prach pomaly sa strácajúci v diaľke. Obloha potemnela, slnko zapadlo a prach sa stratil v dialke.