Je mojou múzou, ale stále o tom nevie. Nemôžem kvôli nej zaspať, premýšľam o nej a v mysli vidím len ju. Ona mňa však nevidí. Stal som sa obeťou svojej vlastnej vášne. Nemôžem už bez nej existovať, je mi vzduchom, vodou i jedlom. Zvláštny pocit v bruchu ma stále otravuje, akoby mi mravce behali v žalúdku. Moje myšlienky sú chaotické, je to ako abstinenčný príznak. Áno, stala sa mi drogou, nech už ju znova vidím. Potrebujem svoju ďalšiu dávku. Musím jej to povedať, takto sa ďalej nedá žiť. Bojím sa však odmietnutia, že stratím svoju múzu, svoj zdroj inšpirácie, že už nikdy nenapíšem nič lepšie. Je to ako zostať vonku počas víchrice, hádže ma to zo strany na stranu a som stratený, neviem akou cestou mám ísť.
Múza II.
08.09.2008 21:18:21
Bolo štvrť na jednu, keď som už hodinu nemohol zaspať. Stále mi v hlave vírili myšlienky, tak som musel písať.
Teraz je jedna hodina ráno a dávam vám sem moju najchaotickejšiu a najosobnejšiu impresiu.
Komentáre