Už som bol skoro pri vstupe do hory Black Rock keď som začuli ten zvuk. Bolo to ako keby sa nešíril vzduchom, ale skôr pocitmi. Zas mi behali zimomriavky po chrbte. Tým zvukom pol totiž prerušovaný zvuk poľnice prichádzajúci od Flame Crest, ktorý znamenal že napadli Ogrimmar. Rýchlo som nasadol na vlka a ponáhľal som sa ku stanici wind riderov nech mi nejaký zostane ...
Po rýchlom lete do Booty Bay som akurát stihol loď do Ratchetu. Naschvál som šiel dlhšou cestou, lebo som chcel napadnúť nepriateľa od zadu a zničiť obliehacie stroje aby sa nedostali cez bránu, ak ju už samozrejme neprelomili.
Počas cesty na lodi som zistil, že je tam aj ďalší veterán z Tretej vojny. Bol nim Bober a s ním naši taurský spojenci Wartas a Spongle. Hneď ako som sa to dozvedel šiel som za nimi, že či sa im nehodí nejaký skúsený bojovník. „No, vidím že máme dnes aj kúsok šťastia“ povedal Wartas, ktorý vyzeral že ich vedie. Po krátkom predstavení sme chceli prejsť na plán útoku, keď som zrazu zacítil ten smrad, bol to smrad elfa, ktorý sa ukrýval niekde kúsok od nás a určite sa nás chystal napadnúť alebo aspoň zistiť naše plány. Okamžite som vytasil meč a intuitívne sekol do tieňa, ktorý vrhal hlavný sťažeň. Po palube sa okamžite rozleteli kúsky hlavy toho prašivého elfa. Po chvíli sme už v pokoji preberali plán útoku.....
Po dvoch hodinách plavby sme dorazili do Ratchetu kde bolo neobvykle kľudno a ticho. Pôvodne sme sa chceli držať rieky a potom pokračovať po ceste smerom do Razor Hillu, ale rozmysleli sme si to a prebrodili sme rieku na území Razormanov. Do Razoru sme prišli odzadu a videli sme že nepriateľ ho obsadil a útok viedol odtiaľ. Bolo tam asi len do dvadsať vojakov nižších hodností na stráženie zbytku civilistov, ktorých nezmasakrovali. Po tichu sme zišli z kopca a strážcov s revom prekvapili. Po chvíli sme už odväzovali zajatcov a odpratávali telá strážcov. Keď som jedného ťahal, ktorý bol ešte živí niečo bľabotal, jediné čo som rozumel bolo „Ľavé krídlo zlietava zozadu“. Vtedy som nemal tušenie čo tým chcel povedať. V tábore sme našli aj jedného nemŕtveho kňaza, ktorý nebol zviazaný s ostatnými, asi ho chceli použiť na vyjednávanie v prípade neúspechu. Lámanou orkčinou so silným severským prízvukom nám povedal, že sa volá Raduz a že ho zajali nie na vyjednávanie ako sme sa domnievali, ale na to aby ho mohli neskôr predať fanatikom zo Scarlet Crusade. „Grrr, ako môžu byt len taký barbari tí ľudia, nechápem prečo sa už dávno nepovraždili“. Hneď ako som to povedal sme začuli obrovský rachot .... hlavná brána padla. Hneď som nasadol na vlka a ponáhľal sa k bráne. Videl som ako ide Wartas s jeho skupinou a Raduz na nejakom majestátnom nemŕtvom koňovi za mnou......
Pokračovanie
Po chvíľke ma dobehli a šli sme jeden vedľa druhého, už sme videli obrovský kúdol prachu ktorý zostal z našej brány. Raduz poznamenal: „ Tá brána mala vydržať nápory akéhokoľvek baranidla“, a skôr ako to dopovedal zbadali sme kanón trpasličej výroby, ale obrých rozmerov. „No, už sa nečudujem prečo brána padla tak rýchlo,“ dodal.
Vojaci aliancie boli zoradený do radov a rýchlym krokom smerovali k obrovskej diere v opevnení. V prachu sa pomaly začali rysovať obrysy našich obrancov na čele s Thrallom. Stáli tam pripravený zomrieť za mesto, ale vojaci sa o nich rozbíjali ako príliv o skaly na pobreží. Zrazu sa ale ľavá časť aliančnej armády oddelila a vyzerala ako keby uteká z boja.
Spongle vtipne poznamenal: „ Aha, aký zbabelci, nemôžem uveriť, že utekajú z boja to je neuveriteľné.“ Okamžite ma napadli slová toho zomierajúceho vojaka „ Ľavé krídlo zlieta zozadu“. Okamžite som vykríkol: „ Oni to len hrajú! Chcú napadnúť východnú bránu!“
Okamžite sme zrýchlili a smerovali sme za ľavým krídlom. Po chvíľke sme videli ako sa už zhromažďujú pred bránou a nejaký trpaslík nesie nejaké blikajúce zariadenie k pravým úchytom brány, ktoré boli zapustené v skale. Okamžite nasledoval výbuch, ktorý odtrhol celú skalu v ktorej brána držala. My sme vo veľkej rýchlosti prerazili zadné rady armády. s Boberom sme chránili našich druidov a vtedy sme zistili, že Raduz premenil do shadow formy. Vojaci okolo neho umierali strachom, nemusel skoro ani kúzliť. No ale nás sa tak nebáli a tak sme si mohli vychutnávať ten masaker, čo nastal hneď ako naši druidi zakorenili všetkých vojakov v okolí , celé jedno krídlo armády bolo paralyzované a ja som si znova užil ten pocit, keď som mojim štítom vykonal hromadnú popravu a mečom rozsekal všetko, čo sa ešte hýbalo. Zrazu si predné línie uvedomili, že sú napadnutý a otočili sa na nás, rozbehli sa na nás a my sme si mysleli, že nás už rozmasakrujú, keď sa zrazu smerom od Ashenvalu objavila elitná nemŕtva jazda na nemŕtvych koňoch a iných znovuoživených zvierat. Armáda sa okamžite zastavila a začala utekať smerom cez rozbúranú bránu do mesta, ale tam na nich čakal samotný Thrall s obrancami mesta, ktorý pred chvíľou rozdrtili zbytky hlavnej časti aliančnej armády. Aspoň že sa vtedy vojaci aliancie zachovali čestne a bránili sa až dokonca.
Tri dni po bitke stále horeli telá nepriateľov nahádzaných na hranici kúsok od Tiragardu. Dym bol vidieť až do Astranaaru v Ashenvale. My ako statočny obrancovia sme boli odmenení novou výzbrojou a povýšený na vyšších seržantov. Oslavy na počesť vítaztva Hordy trvali celý mesiac.
Komentáre