Piatok: Tento piatok bol dopredu naplánovaný, že bude celkom dosť výnimočný. Už v stredu som si dal zohnať matroš a piatok som sa chystal zfajčiť to s Lacom a Sašou. Všetko bolo fajn s Lacom sme sa rozhodli ísť skorej a dať si ochutnávku a aj sme si dali, len sme sa zastavili aj po štyroch pukoch, tak sme boli tak priemerne „high“.
V meste nás čakala celá parta, v budíku sedeli na káve, boli sme tam za nimi a potom šli pre Sašu a na Lido, dať si aj s ňou pár ďalších. Skončili pri počte prevyšujúcom desať práskov, zfajčení ako rite sme sa vybrali späť do Budíku. Chvíľu sme tam posedeli a vybrali sa niekam preč. Keďže bola šiša plná, skončili sme v Guinesse, ktorý bol v čase, keď sme prišli, akože vážne dosť prázdny. Z tejto časti mám vážne výpadok pamäte, ale viem, že hrali nejaké ľudovky(čože???), a aj Beatles(tých som dal ja). Nejakým zázrakom sme sa dostali do šiši(ako?, to je vec stratená v dyme niekde v mojej hlave:]) a mali sme aj vodnú fajku, ale to je čistá domnienka. Dosť lúdi zo šiši išlo už domov a ja Laco a Saša sme sa vybrali do Mustangu. Prevažne som tam sedel, kómoval a čo ja viem čo, v neskorších hodinách som si ujasnil so Sašou ako to je medzi nami(NIČ:[) a niečo po druhej sme sa vybrali domov.
Teraz začína tá najlepšia časť tak seďte a pripútajte sa bude to divoké. Niekde v parku na Kúpeľnom Ostrove som dostal nehoráznu chuť sa zfajčiť čo to len pôjde a tak sme aj šli. Na našom mieste kúsok od vody sme začali naťahovať vodnáča a skončili sme asi po sedemnástich práskoch pre každého, tým pádom sme mali dohromady za celý večer niečo vyše tridsať(kks). O chvíľu sme už boli na ihrisku a sedeli na námrazou pokrytých lavičkách a jedine, čo si tak poriadne pamätám sú nejaké psycho tiene na trávniku a kvetiny ktoré mi rástli pred očami. Celkovo sme tam mohli v takomto stave, keď sme boli dosť naspeedovaný ako F1čky tak vyše hodiny, potom nás začala dostávať únava a vybrali sme sa domov.
Sobota: Ráno som pozbieral všetku mozgovú hmotu čo mi v hlave zostala a snažil sa nejak zamaskovať moje malé očičká s červeným „podsvietením“ a šli sme pekne rodinka(bez ségry ako obvykle) k babke. Prvoplánovane som mal KYDAŤ HNOJ, ale našťastie to už bolo hotové tak sme LEN tlačili kapustu do suda, ešte do teraz mam červené hánky z toho(streda).
Od babky som sa dostal tak okolo siedmej, ôsmej večer a hneď som sa vybral von za Lacom. Dali sme si stretko pri indiške a šupsho ho na val k bongu, bolo presne tam kde sme ho nechali. Najskôr varil Laco, ale ujal som sa toho ja po chvíľu a naložil môj smrtiaci kotol, ťahali sme ho hádam na desať krát. Za celý ten čas, čo sme strávili pri bongu sme dali okolo dvadsať päť práskov a v takom stave, keď sme neboli schopný logicky ani nijak ináč myslieť, sme sa vybrali do mesta. Celou cestou sme sa stále na niečom ujebávali, chichotali a rehnili. Po chvíli „bublania“ pred Riviérou sme zakotvili v ako obvykle kde?, no predsa v šiši. Sedeli sme tam s nejakým nealkom a nechápali svet naokolo, nemohli sme tam moc dlho vydržať, tí ľudia tam boli moc divný, z môjho pohľadu viac ako ja s Lacom. Ďalej už neviem kam sme šli a čo sme robili, ale čo viem na istotu že sme šli okolo Mustangu a že mi bolo móc a móc do smiechu cely večer(God bless Grass). Domov som neviem kedy prišiel, ale zaspal som ako malé bábätko.
Nedeľa: Ráno som vstal relatívne skoro, ale moje oči, ktoré boli dosť červené sa stali neumlčateľným svedkom sobotného ošiaľu, šialenosti bez žiadneho zmyslu, psychickej vojny v mojej hlave a môj terajší stav sa dal prirovnať k zničenému bojisku, miestu kde nerastie nič okrem ľudskej zúfalosti, vzduch je ťažký na dýchanie a plný jedovatých plynov a obloha, tá je zatiahnutá a prepúšťa len málo svetla tak ako zatrpknuté srdce plné nenávisti.
V takomto stále som sa snažil žiť v normálnom svete asi do tretej poobede, vtedy som si šiel s Lacom zapáliť a takmer som odflashoval na lavičke po druhom prásku z cigy. Našťastie som sa z toho nejako dostal a v klude dofačil a vyvenčil psa. Celý zbytok dňa som sa snažil prežiť tak, ako keby sa nič nestalo. Myslím, že sa to aj podarilo.
Komentáre